Plán Bratislava

Máme radi Bratislavu
a chceme pre ňu lepšiu
budúcnosť.

Sme združenie takmer 50 profesionálov, ktorí sa spojili do pracovnej skupiny s cieľom nájsť riešenia pre lepšie mesto. Tvoríme Plán Bratislava - ucelenú víziu hlavného mesta v deviatich tematických kapitolách.

Prejsť na Plán Bratislava

Prejsť na plán

Pochopili sme, že je lepšie navrhovať nové riešenia, ako stále len niečo kritizovať.

Matúš Vallo Matúš Vallo
architekt a mestský aktivista

Pozrite si, kto stojí za Plánom B

Plán B. je cesta, ako nakresliť a realizovať budúcnosti Bratislavy

Zapojte sa do tvorby Plánu Bratislava. Pracovné skupiny sme nedávno naštartovali a teraz sú otvorené novým aktívnym ľuďom.

Prečítajte si anotácie kapitol.
Ak s niektorou kapitolou viete a chcete pomôcť,
kontaktujte nás na

info@planbratislava.sk

01 — IdentitaČo je vlastne Bratislava?

Máme výbornú geografickú polohu, Dunaj, silnú ekonomiku, prílev nových ľudí a s nimi prílev novej energie, ktorú treba vedieť uchopiť. Nemáme odpoveď na otázku: Čo má byť Bratislava?

viac k identite Bratislavy


Na popísaní identity Bratislavy sa podieľajú:

Martin Bajaník Martin Bajaník
vedúci
Matúš Vallo Matúš Vallo
Michal Hvorecký Michal Hvorecký
Fedor Blaščák Fedor Blaščák
Vlado Talian Vlado Talian
Henrieta Moravčíková Henrieta Moravčíková
Zora Jaurová Zora Jaurová
Oliver Kleinert Oliver Kleinert

02 — MobilitaDostupné mesto

Je možné vytvoriť modernú metropolu, v ktorej je všetko dostupné aj peši, bicyklom či komfortnou MHD? Ako pristupovať k doprave v meste, aby sa boli ľudia schopní presúvať bezpečne, príjemne a rýchlo?

zobraziť anotáciu kapitoly


Na tejto kapitole už pracujú:

Peter Netri Peter Netri
vedúci
Táňa Kratochvílová Táňa Kratochvílová
Tomáš Vašek Tomáš Vašek
Michal Dekánek Michal Dekánek

03 — Sociálna oblasťStarostlivá Bratislava

Medzi obyvateľov Bratislavy patria aj seniori, sociálne slabé rodiny, riziková mládež a nezaopatrené deti. Ak sa ocitnú v problémoch, mesto musí mať plán, ako ich problémy riešiť.

zobraziť anotáciu kapitoly


Na tejto kapitole už pracujú:

Sergej Kára Sergej Kára
vedúci
Peter Adam Peter Adam
vedúci
Lýdia Brichtová Lýdia Brichtová
Barbora Brichtová Barbora Brichtová
Lenka Dvornáková Lenka Dvornáková
Iveta Chovancová Iveta Chovancová
Radovan Gumulák Radovan Gumulák

04 — Rozvoj mestaRozumne rastúce mesto

Ako má Bratislava rásť a rozvíjať sa? Čo treba na to, aby sa stal z rozvoja mesta riadený proces?

zobraziť anotáciu kapitoly


Na tejto kapitole už pracujú:

Igor Marko Igor Marko
vedúci
Adam Berka Adam Berka
Matúš Čupka Matúš Čupka
Michal Marcinov Michal Marcinov
Ctibor Košťál Ctibor Košťál
Peter Netri Peter Netri
Matúš Vallo Matúš Vallo
Milota Sidorová Milota Sidorová
Ivan Gogolák Ivan Gogolák
Lukáš Grasse Lukáš Grasse
Adrián Gubčo Adrián Gubčo

05 — Správa mestaFunkčný manažment

Ako dosiahnuť efektívny manažment mesta? Ako spraviť z magistrátu miesto, ktoré bude slúžiť občanom? Môže byť správa mesta jednoduchšia pre všetkých?

zobraziť anotáciu kapitoly


Na tejto kapitole už pracujú:

Ctibor Košťál Ctibor Košťál
vedúci
Táňa Kratochvílová Táňa Kratochvílová
Ján Mazúr Ján Mazúr
Andrej Salner Andrej Salner
Marek Líška Marek Líška
Matúš Vallo Matúš Vallo
Monika Filipová Monika Filipová

06 — VzdelávanieRozhľadená Bratislava

Čo treba urobiť pre to, aby sme zo vzdelávania urobili viac ako sedenie v škole? Existuje vôbec niečo ako mestské školstvo? A ako dosiahnuť, aby sa Bratislava neustále vzdelávala?

zobraziť anotáciu kapitoly


Na tejto kapitole už pracujú:

Vladimír Burjan Vladimír Burjan
vedúci
Dušan Jaura Dušan Jaura
Dana Kleinert Dana Kleinert
Ctibor Košťál Ctibor Košťál
Rastislav Mikuláš Rastislav Mikuláš

07 — Životné prostredieRadosť žiť a bývať

Bratislava je zelené mesto, ale vieme jej životné prostredie dostatočne chrániť a rozvíjať? Ako využiť potenciál Dunaja, Karpát a vinohradov? Ako spraviť mesto tak, aby v ňom bola radosť žiť a bývať?

zobraziť anotáciu kapitoly


Na tejto kapitole už pracujú:

Michal Marcinov Michal Marcinov
vedúci
Zuzana Hudeková Zuzana Hudeková
Marek Líška Marek Líška
Jakub Mrva Jakub Mrva
Katarína Tomanová Porubčinová Katarína Tomanová Porubčinová
Martin Vlačiky Martin Vlačiky
Annamarie Velič Annamarie Velič

08 — KultúraMesto kultúr

Bratislava v seba spája množstvo rôznych, kultúrnych identít. V tejto kapitole navrhujeme, ako programovo vytvárať platformy, ktoré umožňujú prepájanie rôznych typov kultúry a kultúr, sociálnych a vekových skupín.

zobraziť anotáciu kapitoly


Na tejto kapitole už pracujú:

Zora Jaurová Zora Jaurová
vedúci
Dana Kleinert Dana Kleinert
Matúš Vallo Matúš Vallo
Vlado Talian Vlado Talian

09 — Vzťah k mestuMáme ťa radi, Bratislava

Každý vzťah začína komunikáciou, a sme presvedčení, že práve to je cesta, ako Bratislava môže prebudiť pozitívne city svojho obyvateľstva k nej. Ak bude s obyvateľmi aktívne komunikovať a počúvať ich, dokážu si ľudia nájsť k mestu vzťah, odkiaľkoľvek pochádzajú.

zobraziť anotáciu kapitoly


Michaela Benedigová Michaela Benedigová
vedúci
Martin Jenča Martin Jenča
Jakub Ptačin Jakub Ptačin
Matúš Vallo Matúš Vallo

10 — Inovatívna BratislavaAko sa odvážne pozerať dopredu a nepotknúť sa

Výskum, vývoj, inovácie, podnikanie a ich podpora sú základným pilierom mnohých ekonomických teórií a stratégií, ktoré ich označujú za prirodzený katalyzátor hospodárskeho rastu a prosperity. O to väčšiu úlohu zohrávajú tieto atribúty pri naštartovaní lokálnej ekonomiky tak kompaktného ekosystému aký predstavuje mesto.

zobraziť anotáciu kapitoly


Daniel Straka Daniel Straka
vedúci
Petra Lipnická Petra Lipnická
Petra Dzurovčinová Petra Dzurovčinová
Ľubica Vítková Ľubica Vítková

11 — Financovanie hlavného mestaAko mestskú pokladnicu najrozumnejšie naplniť – a vyprázdniť

Nový park či peší most cez Dunaj, električka do Vrakune, nové centrá včasnej intervencie, chodníky bez dier pre všetkých, parkovacia politika, vyššia daň z nehnuteľnosti. Vieme, že tieto opatrenia by mestu pomohli a niektoré aj zvýšili príjmy. Aké finančné a spoločenské prínosy však presne prinesú? Koľko budú stáť a odkiaľ bude mať mesto peniaze?

zobraziť anotáciu kapitoly


Matúš Lupták Matúš Lupták
Vedúci

12 — Mesto a mestské časti Ako robia dobré vzťahy dobrých susedov

Je Bratislava tvorená mestskými časťami, alebo sú mestské časti územnosprávnymi jednotkami Bratislavy? Aké sú povinnosti Bratislavy voči Bratislavčanom ale aj ďalším osobám? Aké sú mechanizmy kontroly výkonu úloh prenesených štatútom mesta na mestské časti a aká je účasť Bratislavčanov na hodnotení výkonu?

zobraziť anotáciu kapitoly


Bruno Konečný Bruno Konečný
Vedúci

Plán Bratislava zastrešuje Platforma pre Bratislavu o. z.

Platforma pre Bratislavu vznikla ako nezávislé občianske združenie, ktorého cieľom je formulovať mestské problémy, navrhnúť ich konkrétne riešenia a určiť víziu Bratislavy ako mesta pre obyvateľov aj návštevníkov.

Ide o novú generáciu Bratislavčanov, profesionálov zo svojho odboru, aktivistov a ľudí schopných a ochotných začať pretvárať svoje mesto na modernú mestskú metropolu.

Otázky a odpovede

  • Čo robí Platforma pre Bratislavu?

    Platforma pre Bratislavu vytvára prostredie pre profesionálne uvažovanie o meste. Pripravuje koncepčný dokument Plán Bratislava. Medzi jej členmi sú nezávislí odborníci, ale aj viacerí, ktorí majú ambíciu v budúcnosti kandidovať v komunálnych voľbách so snahou presadiť tento dokument do praxe.

  • Čo je Plán Bratislava?

    Plán Bratislava je pripravovaný dokument Platformy pre Bratislavu, ktorý v niekoľkých kapitolách definuje víziu a plán pre Bratislavu. Má slúžiť ako strategický dokument pre budúcu prácu mesta.

  • Kto a ako sa môže stať členom Platformy pre Bratislavu?

    Členom platformy sa môže stať každý, na kom sa zhodneme, že jeho príbeh je dôveryhodný a jeho expertíza môže byť prínosom pre tvorbu Plánu B., alebo pre jeho prípadné uplatňovanie v budúcej politickej a odbornej praxi.

  • Má Platforma pre Bratislavu nejaké vnútorné štruktúry?

    Platformu reprezentuje Matúš Vallo, strategické rozhodnutia sa dejú na úrovni Rady platformy, ktorú tvoria jej zakladajúci členovia. Členmi Platformy sú profesionáli, ktorí sa aktívne podieľajú na príprave Plánu B. Podporovateľmi sú všetci, ktorí o spoluprácu prejavia záujem a ich osobný príbeh a motivácia sa zhoduje s cieľmi Platformy.

  • Má Platforma pre Bratislavu jednotný názor na aktuálne bratislavské témy? Kto jej názor reprezentuje?

    V Platforme pre Bratislavu necítime potrebu formulovať jednotný názor na každú tému, ktorá momentálne hýbe samosprávou. Dôležitejšia než spoločné stanovisko je pre nás diskusia a pochopenie všetkých súvislostí, ktoré z danej témy vyplývajú. Našou výhodou je, že sme platformou odborníkov s rozmanitou expertízou, a tak si môžeme každý odborný problém prediskutovať z viacerých strán. Spoločné postoje Platformy pre Bratislavu vznikajú v diskusii a prezentuje ich hlavne Matúš Vallo. Individuálne postoje jej členov nie sú postojom platformy a nemusia sa ani zhodovať s názormi iných jej členov.

  • Vylučuje sa členstvo v Platforme pre Bratislavu s prípadným členstvom v iných politických alebo záujmových skupinách, vrátane poslaneckých klubov v miestnych zastupiteľstvách?

    Nevylučuje, záujem máme predovšetkým o odbornosť. Jediným limitom je pôsobenie člena platformy (minulé ani súčasné), ktoré by nemalo byť spojené s presadzovaným lobistických a kontroverzných tém a je jedno, či by k tomu prišlo z pozície zastupiteľstva alebo záujmovej skupiny mimo zastupiteľstva.

  • Je členstvo v Platforme pre Bratislavu vyjadrením podpory kandidatúre Matúša Valla na primátora?

    Záväzkom nie je, je to na budúcom rozhodnutí každého z jej členov, ak k takejto situácii príde. Pokiaľ by však nemali dôveru v úmysel, schopnosti a odbornosť Matúša Valla, asi by o členstvo v Platforme nestáli.

Členovia platformy

Matúš Vallo Matúš Vallo
Martin Bajaník Martin Bajaník
Peter Netri Peter Netri
Sergej Kára Sergej Kára
Peter Adam Peter Adam
Igor Marko Igor Marko
Ctibor Košťál Ctibor Košťál
Vladimír Burjan Vladimír Burjan
Michal Marcinov Michal Marcinov
Zora Jaurová Zora Jaurová
Michaela Benedigová Michaela Benedigová
Daniel Straka Daniel Straka
Matúš Lupták Matúš Lupták
Bruno Konečný Bruno Konečný
Michal Hvorecký Michal Hvorecký
Fedor Blaščák Fedor Blaščák
Vlado Talian Vlado Talian
Henrieta Moravčíková Henrieta Moravčíková
Táňa Kratochvílová Táňa Kratochvílová
Tomáš Vašek Tomáš Vašek
Michal Dekánek Michal Dekánek
Lýdia Brichtová Lýdia Brichtová
Barbora Brichtová Barbora Brichtová
Lenka Dvornáková Lenka Dvornáková
Iveta Chovancová Iveta Chovancová
Radovan Gumulák Radovan Gumulák
Adam Berka Adam Berka
Matúš Čupka Matúš Čupka
Milota Sidorová Milota Sidorová
Ivan Gogolák Ivan Gogolák
Lukáš Grasse Lukáš Grasse
Adrián Gubčo Adrián Gubčo
Ján Mazúr Ján Mazúr
Andrej Salner Andrej Salner
Marek Líška Marek Líška
Dušan Jaura Dušan Jaura
Dana Kleinert Dana Kleinert
Rastislav Mikuláš Rastislav Mikuláš
Zuzana Hudeková Zuzana Hudeková
Jakub Mrva Jakub Mrva
Katarína Tomanová Porubčinová Katarína Tomanová Porubčinová
Martin Vlačiky Martin Vlačiky
Annamarie Velič Annamarie Velič
Martin Jenča Martin Jenča
Jakub Ptačin Jakub Ptačin
Petra Lipnická Petra Lipnická
Petra Dzurovčinová Petra Dzurovčinová
Juraj Bilčík Juraj Bilčík
Igor Polakovič Igor Polakovič
Laco Oravec Laco Oravec
Martin Vavrinčík Martin Vavrinčík
Oliver Kleinert Oliver Kleinert
Monika Filipová Monika Filipová
Ľubica Vítková Ľubica Vítková

01 — Identita

Čo je vlastne Bratislava?

Na vytvorenie modernej metropoly stačí málo: zaujať otvorený postoj a pomenovať ambície Bratislavy, pretože všetko ostatné naše mesto má.

Dejiny Bratislavy sú plné rozporov. Pred 100 rokmi vtedajší mešťania na zhromaždení v Redute protestovali proti “vyňatiu mesta Pozsony z tela maďarskej ľudovej republiky a začleneniu do úplne cudzieho štátu” a nepresvedčilo ich ani, že získajú postavenie hlavného mesta. Z 80 000 obyvateľov tvorili v tom čase Slováci len asi 10% a viac než so „štátotvorným národom” sa v predstavách miestnych Nemcov, Maďarov a Židov spájali so skupinou “roľníkov a slúžok”.

Mesto za posledných 100 rokov opakovane začínalo odznova. 20. storočie bolo pre Bratislavu obdobím „hrubých čiar”.

V marci 1919 došlo k premenovaniu mesta a s novým slovenským názvom si pôvodní “Prešpuráci” začali zvykať na nových slovenských, aj českých prisťahovalcov. Za dvadsať rokov prvej republiky narástol počet obyvateľov o 48%, už v roku 1934 tvorili rodení Bratislavčania menšinu. Kozmopolitný charakter mesto postupne stratilo.

Sen o modernej československej metropole sme po roku 1938 opustili, keď sa Bratislava stala čisto slovenskou. Azda len pre krátke trvanie vojnového štátu nezanechalo toto obdobie významnejšie stopy, no ani vtedy nechýbali odvážne plány - plánovalo sa napríklad zbúranie hradu.

Najväčšiu expanziu priniesla epocha “budovania socializmu”. Kvôli vybudovaniu satelitných sídlisk sa mesto vylialo zo svojích hraníc a prestalo držať pokope. Došlo k zbúraniu historického podhradia, no postavilo sa tiež niekoľko ikonických stavieb. Počet obyvateľov za 40 rokov narástol štvornásobne. Hustota obyvateľstva je dodnes v Bratislave menšia ako v roku 1945.

Po roku 1989 mesto opäť začínalo nanovo. Bratislava sa “sprivatizovala” a začal sa experiment rozvoja mesta bez urbanizmu, len s architektúrou, ktorú prinášali súkromní developeri. Bez plánu roztrúsené výškové stavby škaredo poznačili panorámu mesta. Aj v Bratislave sa post-komunizmus zrazil s kapitalizmom a globalizáciou a zanechal stopy na vzťahu obyvateľov k mestu, ktorý je poznačený ľahostajnosťou.

Identita Bratislavy je dnes slovenská a podobne ako Slovensko, aj Bratislava si svoju identitu hľadá.

Minulé storočie po sebe zanechalo len jedno, pôvodné historické centrum mesta. Mesto si doteraz nenašlo vzťah k rieke. Dunaj mesto nespája, ale rozdeľuje. Osud rieky v meste zrkadlí aj jej najkrajší most, ktorý mal prepojiť najväčšie sídlisko s centrom a pritom rozčesol historické jadro. Veľké a smelé plány spravidla nedopadli dobre a práve preto je Bratislava dnes mestom s obrovským nevyužitým potenciálom. Za ten čas narástla do šírky a intenzívne sa zmenila aj vo vnútri - stala sa Slovenskom v malom.

Byť Bratislavčanom nie je o pôvode.

Nemusíš pochádzať z tohto mesta, dokonca ani tu mať trvalý pobyt. V Bratislave stačí bývať, ukázať sa, fungovať. Často sa stáva, že vzťah k mestu je iba čímsi dočasným a neznamená záväzok. Celé skupiny obyvateľov nespája spoločná pôda citových väzieb k mestu a jeho miestam z minulosti. Aj preto si necháme zbúrať vzácne priemyselné pamiatky alebo keltské vykopávky na hrade dovolíme zabetónovať kvôli garážam.

Bratislava je nesmierne zaujímavým a dynamickým mestom s obrovským potenciálom.

Je centrom krajiny, ktoré leží excentricky na jej (západnej) hranici. Bratislava chce byť metropolou a pritom je to koláž až vidiecky pôsobiacich mestských častí, ktorú z hľadiska urbanizmu charakterizuje fragmentárnosť a riedkosť. Mesto opakovane začínalo nanovo, a aj preto ľudia neveria, že mesto vie, čo chce a do toho sa všade stavia a mesto sa neustále rozrastá.

Historická príležitosť

Ľudia stále prichádzajú do Bratislavy za lepším životom. Túžba po lepšom meste a živote v ňom dnes spája nových so starými Bratislavčanmi do kritickej masy náročných obyvateľov, ktorí od mesta vyžadujú vyššiu kvalitu. Bratislavská neukotvenosť praje novým začiatkom, oproti zbytku Slovenska je to veľmi otvorené a slobodné mesto, kde nie je núdza o príležitosti. Bratislava je bránou, terminálom, autonómnou zónou aj dočasným územím.

Pretrvávajúca provizórnosť jasne odkazuje na fázu prechodu, v ktorej sa ukazuje historická príležitosť premeniť doterajšie deficity na výhody. 21. storočie bude obdobím hľadania zmysluplného pomeru medzi kvalitou a kvantitou. Limituje nás zlý zákon o hlavnom meste a nízky rozpočet, no k dispozícii máme dynamické mesto plné energických ľudí, ktorí chcú zmeny a sú na ne navyknutí. Vieme nakuknúť do zahraničia a inšpirovať sa tam. Máme základnú infraštruktúru, aj silnú ekonomiku. Je tu obrovská rozmanitosť potrebná pre vytvorenie metropoly. Máme všetko potrebné na vytvorenie skvelej Bratislavy budúcnosti.

Bratislavská budúcnosť

Príjemné, praktické, dostupné a starostlivé mesto: rast do vnútra
Občas snívame o bratislavskom Manhattane, či podunajskom Monaku a nanešťastie sa tiež niekedy tieto sny snažíme zrealizovať a aj preto vieme, že testosterónovú architektúru nám netreba. Rast mesta do šírky je nevyhnutný, no mesto sa musí viac rozvíjať smerom do vnútra. Zamerať sa viac na kvalitu života, než iba na základné potreby. Bratislava má výhodu, že je to relatívne malé mesto, kde je všetko poruke a o to by nemala prísť. Aj veľké svetové metropoly hľadajú spôsob, ako prinavrátiť mesto ľuďom. Všetkým nám je jasné, že kvalitu bratislavského života nezvýši ďalšie obchodné centrum, ale napríklad ochrana slabších. v doprave sú to napríklad chodci a cyklisti, ale tiež verejná doprava, v biznise malí a lokálni podnikatelia, v urbanizme rodiny, či sociálne znevýhodnení. Iróniou je, že na to, aby sme z Bratislavy urobili lepšie miesto na život netreba ani tak vyššie HDP, ako väčší dôraz na kultiváciu vzťahov a hlbšieho myslenia o meste.

Otvorené, pestré a tolerantné mesto: hlavné mesto
Bratislava bola odjakživa rôznorodá, je to najpestrejšie mesto na Slovensku a z tejto pestrosti ťaží. Nie je to len varný kotol (v našom prípade najmä slovenských) kultúr, ale aj živá ekonomika, kde sa prelínajú lokálne a globálne vzťahy. Bratislava pokojne znesie aj väčšiu pestrosť cudznicov, no stále sa ešte môžeme sústrediť na aktívne prijatie Košičanov, Revúčanov, či Čadčanov. Eugenický lokálpatriotizmus nedáva v 21. storočí zmysel a preto je načase prestať sa deliť na bratislavčanov a cépečkarov. Bratislava je hlavné mesto, ktorého živnou energiou je rozmanitosť, tolerancia a otvorenosť voči novotám. Zmes kultúr je inkubátorom nových nápadov. Heslo „ži a nechaj žiť“ zdedené z kozmopolitnej minulosti v Bratislave nikdy neprestalo platiť, a tým môže ísť príkladom celej krajine.

Kultúrne, živé a energické mesto: pozitívny prístup
Nie je celkom jasné, prečo majú bratislavské električky taký úzky rozchod. Ten ale údajne spôsobuje ich charakteristické pískanie v zákrutách. Spolužite prináša trenie, situácie, kedy to škrípe, z povahy mestského organizmu ich nemožno vylúčiť. Ak chceme zachovať v tejto štruktúre život, musíme si uvedomiť, že mesto bude vždy vibrovať a že ho také chceme mať. Niet koncertu bez decibelov. Hľadáme ale opak drzého, bezohľadného mesta, v ktorom sa darí hlavne dravcom. Chceme sa zamerať na mesto živej kultúry a energie nastavené na pozitívne vnímanie sveta v duchu kréda: Nerozmýšľajme, ako sa to nedá, ale ako sa to dá. Bratislava bude živým a zaujímavým mestom, keď sa v nej bude niečo diať, jej tmelom bude všetko to, čo budeme robiť spolu a nie to, čo bude robiť každý iba pre seba.

Zatvoriť

02 — Mobilita

Dostupné mesto

Dopravu v Bratislave zrýchlime tak, že budeme preferovať najpomalších

S množstvom funkcií mesta sa ľudia stretávajú len ojedinele (napríklad interakcia s úradmi), no mobilita ľudí a tovarov je každodennou realitou takmer všetkých obyvateľov. Preto je aj verejnosťou vnímaná ako jedna z kľúčových oblastí, ktorá ovplyvňuje život obyvateľov a návštevníkov mesta.

Našou víziou je Bratislava, kde sa ľudia budú cítiť dobre pri chôdzi, jazde na bicykli či jazde v MHD. Rozpracúvame tri základné princípy, ktoré nám tento stav pomôžu dosiahnuť.

1. Opačná pyramída preferencie dopravy v Bratislave
Na prvom mieste je dnes v Bratislave osobné auto a potom dlho nič. Myslíme si, že by to malo byť inak.

Na vrchu pyramídy má byť (1) chodec, nasleduje (2) cyklista - dvaja najohorozenejší účastníci cestnej premávky. Za nimi (3) verejná hromadná doprava, (4) dopravná obsluha (zásobovanie, taxi), (5) car sharing a až nakoniec (6) autá v osobnom vlastníctve.

Takáto obrátená pyramída pomôže spraviť z Bratislavy príjemnejšie a bezpečnejšie mesto.

2. Princíp “8-80”
Ak navrhnete ulicu tak, aby sa na nej bezpečne cítilo osemročné dieťa a osemdesiatročný človek, navrhli ste ulicu bezpečnú a príjemnú pre všetkých.

V rámci tohto princípu rozpracúvame v kapitole koncepciu “Complete Streets”, ktorá popisuje konkrétne technické detaily, ako dobrú bratislavskú ulicu realizovať.

3. Smart City v doprave
Využitie informačných technológií pomôže zlepšiť cestovanie po meste pre všetkých účastníkov, napr. umožní rýchlejšie nájsť parkovacie miesto, bez nutnosti krúženia okolo bloku.

Okrem toho rozpracúvame riešenia pre tieto problematické okruhy:

  1. Spôsob posudzovania dopravy pri výstavbe nových projektov.
  2. Vplyv mesta a Krajského dopravného inšpektorátu na dopravnú politiku mesta.
  3. Hluk, znečistenie a nízka kvalita ovzdušia z dopravy a s tým spôsobené ochorenia obyvateľstva.
  4. Neregulovaný rozvoj mesta a regiónu do satelitov.
  5. Technokratické riešenia v nových projektoch (mobiliár, povrchy, dopravné značenie).
  6. Zastaralé normy.

Oblasť mobility je komplexná a k riešeniu sa dopracujeme len stovkami malých krokov. v kapitole Mobilita sa snažíme artikulovať spoločný cieľ, ktorý tieto drobné kroky spojí.

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
mobilita@planbratislava.sk

Zatvoriť

03 — Sociálna oblasť

Starostlivá Bratislava

Komplexná mestská sociálna politika nie je utópia, stačí sa dobre rozhodnúť

Život v meste prináša mnohé spoločenské riziká, ktoré priamo vplývajú na jeho obyvateľov a obyvateľky. Bratislava má byť mestom, ktoré tieto riziká pozná a dokáže ich zmierniť alebo úplne redukovať.

Kapitolu staviame na takzvanom princípe subsidiarity, ktorý je jedným zo základných pilierov sociálnej politiky demokratických krajín. Hovorí, že ak naše problémy nedokážeme vyriešiť samostatne, tak musí nastúpiť pomoc.

Mesto Bratislava - občanovi najbližší stupeň samosprávy - by malo svojim obyvateľom podať pomocnú ruku pri riešení životných problémov. Povinnosťou Bratislavy je zabezpečenie, rozvoj a podpora pre tých, ktorí sa na jej území sami nedokážu chrániť a realizovať svoje práva.

V kapitole rozpracúvame, ako má Bratislava riešiť sociálne alebo existenčné problémy svojich obyvateľov tak, aby dokázali žiť plnohodnotný život, pričom sa zameriavame najmä na tieto oblasti:

  1. Odkázaní seniori
  2. Starnutie populácie
  3. Ohrozené deti, mladí ľudia a ich rodiny
  4. Ľudia so zdravotným postihnutím
  5. Ľudia s ohrozeným bývaním a ľudia bez domova
  6. Ľudia ohrození násilím
  7. Ľudia užívajúci drogy
  8. Ľudia pracujúci v sexbiznise

Každý, kto z objektívnych dôvodov potrebuje pomoc, či už pre seba alebo pre svojho blízkeho, by mal mať možnosť získať od mesta Bratislava adekvátnu podporu, na ktorú má ako jeho obyvateľ/ka právo.

Chcete sa zapojiť do tvorby sociálnej politiky Bratislavy?
socialnapolitika@planbratislava.sk

Zatvoriť

04 — Rozvoj mesta

Rozumne rastúce mesto

Bratislava potrebuje multidisciplinárnu organizáciu, Metropolitný inštitút Bratislavy

V Bratislave sa veľa kritizuje a málo hovorí inšpiratívne a pozitívne. V iných kapitolách sa preto snažíme o pozitívny tón, no v kapitole Rozvoj mesta sa to, bohužiaľ, nedá.

Bratislava je z pohľadu urbanistického rozvoja naozaj vo veľmi zlom stave. Bezprízornosť Bratislavy je dôsledok dlhodobo nefunkčného vedenia, údržba mesta je neodborná a rovnaké platí o plánovaní mesta. Táto situácia trvá tak dlho, že vo verejnosti, investoroch či aktívnejších mestských úradníkoch vidieť už len prehlbujúci sa hnev, polarizáciu alebo apatiu.

Rozvoj mesta potrebuje udať smer, definovať víziu a nabrať rýchlosť, a na to je potrebné zásadné riešenie.

Navrhujeme ako základný nástroj zmeny vybudovať, po vzore Prahy, Metropolitný inštitút Bratislavy, so širokými kompetenciami v rozvoji mesta.

Akú úlohu bude mať Metropolitný inštitút
Bratislava potrebuje dobre nastavenú organizáciu, ktorej úlohou bude tvoriť koncepcie rozvoja mesta a edukovať verejenosť v týchto témach. Táto organizácia musí mať mimoriadne odborné, kapacitné aj komunikačné vybavenie. Má vytvárať strategické a koncepčné materiály, skúmať a definovať kvalitu mesta, a dohliadať na ich realizáciu.

Potrebujeme odbornú inštitúciu, ktorá prepojí urbanizmus a architektúru s ekonomickými, ekologickými a sociálnymi potrebami mesta. Má to byť organizácia schopná komplexne riešiť procesy a rozvoj mesta, inšpiratívne a účinne komunikovať a propagovať.

Metropolitný inštitút navrhujeme ako organizáciu, ktorá prepojí sociálne, kultúrne a ekonomické ambície mesta a pretaví ich do priestorového modelu. Plán rozvoja následne budeme rozvíjať a prakticky implementovať.

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly a prispieť ku koncepcii Metropolitného inštitútu?
institut@planbratislava.sk

Zatvoriť

05 — Správa mesta

Funkčný manažment

Magistrát bude kvalitnou službou, ale aj inkubátorom ideí

Mesto nefunguje, ale kde presne je problém? v tejto kapitole podrobne popisujeme nefunkčné oblasti v samospráve mesta a navrhujeme, ako dať veciam systém a správny flow.

Identifikovali sme a popisujeme tieto problematické okruhy:

V kapitole rozpracúvame okrem iných aj tieto riešenia:

1. Sfunkčnenie úradu
Bratislava potrebuje modernú a otvorenú správu, ktorá presadzuje opatrenia s dôrazom na ich udržateľnosť, dostupnosť a efektívnosť.

Navrhujeme novú štruktúru úradu, kompetencií a procesov. Samostatne sa venujeme HR politike, veľkým celkom je aj ekonomika úradu.

2. Mestské organizácie
Našou snahou je odstrániť duplicity a využiť potenciál mestských organizácií. Potrebujeme mestské organizácie nanovo definovať, pomenovať ich poslania a náplne. Počítame s dôsledným meraním kvality ich výkonu.

3. Štandardizácia
Navrhujeme, ako štandardizovať procesy, zvýšiť ich predpovedateľnosť a zrozumiteľnosť, a umožniť lepšiu verejnú kontrolu. Popisujeme tiež štandardy na poskytovanie rôznych služieb zo strany mesta.

4. Koordinátor pre mestské časti
V správe mesta musí vzniknúť pozícia koordinátora pre prácu s mestskými časťami, s cieľom skvalitniť komunikáciu medzi mestom a mestskými časťami. Cieľom má byť zahrnúť ich do riešení a obnoviť dôveru medzi magistrátom a jednotlivými časťami mesta.

5. Vytvorenie nového útvaru - Metropolitného inštitútu Bratislavy
Bratislava potrebuje think-tank, ktorý bude nástrojom zmeny. Bude zodpovedať za stratégiu, tvorbu politík a ich monitorovanie, regulácie, dátovú politiku a inovácie. Viac v kapitole “Rozvoj mesta”.

6. Čistota a bezpečnosť
Bratislava je špinavé mesto, a ruka v ruke s nečistotou ide aj pocit bezpečnosti, ktorý z mesta majú obyvatelia a návštevníci. v kapitole definujeme princípy, na ktorých má stáť riešenie problému čistoty a bezpečnosti mesta.

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
spravamesta@planbratislava.sk

Zatvoriť

06 — Vzdelávanie

Rozhľadená Bratislava

Bratislava má potenciál vytvoriť modelový mestský vzdelávací systém

Vzdelávanie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť nielen budúci vývoj Bratislavy, ale aj celej krajiny. Bratislava má potenciál vytvoriť modelový mestský vzdelávací systém, ktorý bude vzorom pre ďalšie mestá na Slovensku.

V súčasnosti sú kompetencie magistrátu v oblasti vzdelávania malé, no to by nemalo brániť mestu stať sa aktérom zmeny. Mesto má prichádzať s nápadmi a rôznymi formami pomoci pre aktívnych jednotlivcov aj organizácie v oblasti. Má plniť dôležitú iniciačnú, motivačnú a koordinačnú funkciu.

V kapitole Vzdelávanie rozpracúvame tri typy opatrení na podporu vzdelávania.

1. Technické opatrenia:

2. Finančná, materiálna a morálna podpora:

3. Opatrenia v odbornej a metodickej oblasti:

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
vzdelavanie@planbratislava.sk

Zatvoriť

07 — Životné prostredie

Radosť žiť a bývať

Aktivity, ktoré môžu mať veľký pozitívny dopad na životné prostredie Bratislavy

Starostlivosť o životné prostredie má dve tváre.

Na jednej strane je potrebné udržiavať to, čo máme a je dobré, a kontrolovať napĺňanie zákonov a nariadení subjektmi pôsobiacimi v hlavnom meste.

Na druhej strane je plánovitý rozvoj, rekonštrukcia a skvalitňovanie životného prostredia Bratislavy.

Myslíme si, že oblasť životného prostredia je natoľko multidisciplinárna aktivita, že nie je možné, aby ju mal na starosti len jeden subjekt. Musí byť výsledkom širokého partnerstva. v kapitole Životné prostredie preto rozpracúvame koncept dvoch inštitúcií, ktoré by sa mali venovať životnému prostrediu v Bratislave:

1. Odbor životného prostredia
Jeho úlohou má byť údržba životného prostredia a regulácie, kontrola nariadení, priebežná správa aktivít.

2. Metropolitný inštitút Bratislavy (viac o inštitúte)
Plánovanie životného prostredia a rozvoj by mala mať na starosti nová multidisciplinárna organizácia, Metropolitný inštitút Bratislavy. Jeho zástupcovia by mali vytvárať široké, medziorganizačné partnerstvá, a okrem iných oblastí rozvoja mesta tvoriť aj koncepcie dlhodobého zlepšovania životného prostredia.

V kapitole sa venujeme podrobnejšie aj týmto témam:

Karpaty

  1. Ich význam pre obyvateľov, faunu a flóru.
  2. Rekreačné funkcie verzus ťažba dreva - ak už ťažiť, tak na vymedzených miestach a šetrne. s tým súvisiaca rezervácia v Karpatoch.
  3. Zonácia lesoparku vzhľadom na podporu rekreácie, športu a ochrany prírody – špecifické problémy „vstupov“ do Karpatskej divočiny
    • zóna A - Nastupné body do lesoparku, tj zóna “lunaparku”,
    • zóna B - územie rekreácie a športu,
    • zóna C - územie kľudu, ochrany prírody a krajiny.
  4. Devínska Kobyla – ochrana chránených druhov rastlín a živočíchov.

Dunaj

Vinohrady

Procesy a údržba životného prostredia

  1. Urbanizmus, regulácia, rozvoj mesta a zelene (analýzy, návrhy na zlepšenia).
  2. Zeleň v meste (nepribúdanie parkov a funkčných zelených plôch na mape mesta za posledných 20 rokov):
    • inštitúcie, organizácie a zodpovednosti (identifikácia problémov, návrhy riešení na viacerých mestských úrovniach - lesy, magistrát, mestské časti),
    • ochrana vodných zdrojov, recyklácia,
    • zber a recyklácia odpadu.

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
zivotneprostredie@planbratislava.sk

Zatvoriť

08 — Kultúra

Mesto kultúr

Od financovania po miešanie kultúr.

Bratislava si nesie tradíciu mesta na hranici, mesta, v ktorom sa po stáročia prelínali rôzne kultúry, ktoré tvoria strednú Európu. Idea multikultúrnej, trilingválnej Bratislavy je možno sčasti mýtom, ale práve snaha rozprávať práve tento príbeh ukazuje, že je to charakteristika, ktorá mesto a jeho obyvateľov inšpiruje a ktorá môže byť základom aj pre novú kultúrnu identitu Bratislavy.

Bratislava v sebe dnes spája množstvo rôznych, často protichodných kultúrnych identít, ktoré existujú vedľa seba či sa navzájom miešajú:

V kapitole Kultúra rozpracúvame tieto oblasti:

  1. Stratégiu rozvoja kultúry v meste Bratislava, ktorá vychádza z chápania kultúry ako významného faktora rozvoja a identity mesta.
  2. Navrhujeme, ako programovo vytvárať platformy, ktoré umožňujú prepájanie rôznych typov kultúry a kultúr, sociálnych a vekových skupín, lokálnych a medzinárodných aktivít.
  3. Identifikujeme niekoľko potenciálne najvýznamnejších podujatí v Bratislave, ktoré sa môžu do budúcnosti stať kľúčovými a viditeľnými aj v medzinárodnom meradle.

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
kultura@planbratislava.sk

Zatvoriť

09 — Vzťah k mestu

Máme ťa radi, Bratislava

Aktívna komunikácia dokáže pomôcť vybudovať vzťah k mestu a spoločnú bratislavskú identitu

V Bratislave síce ľudia žijú, “používajú” ju, ale mnohí si k nej zatiaľ nenašli vrúcnejší vzťah. Stále ju považujú za prechodné bydlisko či prestupnú stanicu a svoj domov vidia inde.

Každý vzťah začína komunikáciou a sme presvedčení, že práve to je cesta, ako Bratislava môže prebudiť pozitívne city svojho obyvateľstva k nej. Ak bude s obyvateľmi aktívne komunikovať, počúvať ich, prípadne ich občas dobre mienenou kampaňou “pošťuchne” dopredu, rokmi poctivej práce dokážeme vzťahy vybudovať a upevniť. Dokázali to iné mestá vo svete - a nie je dôvod, prečo by sme to nedokázali aj my.

Aké riešenia navrhujeme v našej kapitole?

Na jednej strane sú tu rýchlo vykonateľné veci, na strane druhej dlhodobé aktivity s veľkým účinkom.

1. Front office
Bratislave by sa mali vedieť občania jednoducho dovolať a dopísať. SMS, e-mail, telefonát alebo hoci aj sociálne siete.

Ak sa chcete s mestom spojiť, navrhnúť mu zlepšenia, alebo sa len informovať o nariadení či vašich možnostiach, mali by ste mať k dispozícii informačne rozhľadených ľudí, akúsi mestskú recepciu, s ktorou sa môžete kedykoľvek ľahko spojiť. Mal by vám mať kto odpovedať na otázky k veci, bez ohľadu na to, o čom sa chcete informovať, a vo forme, ktorú preferujete (SMS, e-mail, telefonát alebo sociálne siete).

2. Systém operatívneho riešenia drobných problémov
Výtlk na ceste, rozbité okno, prevrátený smetný kôš. Ak je mesto zanedbané v takýchto malých detailoch, získajú ľudia pocit, že na mestu nikomu nezáleží - a prečo by potom malo záležať im?

Bratislava potrebuje systém operatívneho riešenia malých problémov, lebo práve touto cestou dokážeme vyriešiť aj problémy veľké. Ľudia v meste pritom môžu byť očami a ušami mesta - mali by mať možnosť cez aplikáciu, resp. SMS, sociálnu sieť problémy nahlásiť a byť informovaní o priebehu ich riešenia.

3. Komunikačné kampane
Ak mesto miluješ, nezahodíš smeti na zem. Ak ťa so susedmi či s predavačkou v obchode spája spoločná bratislavská identita, idú veci v meste hladšie.

Vzťah k Bratislave možno posilniť aj aktívnymi kampaňami. Mesto má k dispozícii vlastné komunikačné kanály, vie dať priestor tretím stranám, vie aktivovať ľudí k lepšiemu správaniu sa k mestu aj medzi sebou. Aj toto je súčasť koncepcie, ktorú rozpracúvame v kapitole “Vzťah mestu”.

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
vztahkmestu@planbratislava.sk

Zatvoriť

10 — Inovatívna Bratislava

Ako sa odvážne pozerať dopredu a nepotknúť sa

Výskum, vývoj, inovácie, podnikanie a ich podpora sú základným pilierom mnohých ekonomických teórií a stratégií, ktoré ich označujú za prirodzený katalyzátor hospodárskeho rastu a prosperity. O to väčšiu úlohu zohrávajú tieto atribúty pri naštartovaní lokálnej ekonomiky tak kompaktného ekosystému aký predstavuje mesto.

Mestský ekosystém je dokonalým prostredím schopným ovplyvniť, nastaviť a podporiť všetky kroky tvorby a podpory inovácií – od kontinuálneho a kvalitného vzdelávania, excelentného výskumu, podpory konkurenčného podnikateľského prostredia, až po aplikáciu inovatívnych nápadov v praxi. Pričom najdôležitejšou úlohou v tomto procese je vytvorenie prirodzených väzieb spolupráce medzi jednotlivými aktérmi – univerzitami, výskumnými inštitúciami, firmami, vedením mesta a v neposlednom rade samotnými obyvateľmi.

Univerzity, ako centrá vzdelávania, sú zodpovedné za prípravu kvalifikovanej pracovnej sily. Atraktívnosť vzdelávania ako aj samotných univerzít stúpa úmerne s mierou uplatniteľnosti absolventov v praxi, ktorá stúpa úmerne s mierou spolupráce univerzít s firmami. Dosadenie lokálneho kontextu do tejto rovnice navyše na jednej strane podporuje aj vzťah obyvateľov s lokálnymi univerzitami, na strane druhej aj vzťah obyvateľov k mestu, univerzitám a firmám.

Univerzity, výskumné inštitúcie a inovatívne firmy zároveň priťahujú vzdelaných ľudí, ktorí prispievajú k ďalšiemu rozvoju mesta. Vysoko-kvalifikovaná pracovná sila od mesta vyžaduje dobrú infraštruktúru, kultúrne vyžitie, udržateľnosť a kvalitný životný štýl - tieto atribúty by sa dali zhrnúť do slova “obyvateľnosť” - livability. Zvýšenie kvality života mesta pritom v mnohých prípadoch vyplýva z komplexných analýz, výskumu a inovatívnych riešení, vytvorených na mieru podľa reálnych, prípadne projektovaných budúcich potrieb mesta.

Podpora inovácií, napriek tomu, že nie je priamou kompetenciou miest, ale ako ukazujú mnohé príklady z iných krajín, má mimoriadne pozitívny dopad na kvalitu života v meste, ako aj jeho hospodársky rozvoj. Inovatívne mesto môže rozvíjať svoju značku a budovať svoj turizmus na podpore inovácií, ktoré sú úzko prepojené s umeleckým podhubím, kultúrnymi a spoločenskými aktivitami a vysokou kvalitou života. Cieľom mesta by preto malo byť vytvorenie priestoru, kde sa realizuje nezávislý výskum, je priateľské k inováciám a kde sa výstupy výskumu implementujú. Mesto samotné je žijúcim laboratórium pre inovatívne riešenia, v ktorom sa testujú nové technológie a služby.

Inovácie a implementáciu výskumu môže mesto využiť na zlepšenie svojich služieb, obojsmernú komunikáciu a zapojenie obyvateľov do svojich aktivít a projektov (napríklad alokovanie rozpočtových prostriedkov na verejno-prospešné a kultúrne aktivity akými sú komunitné záhrady či kultúrne podujatia), spoluvytváranie mestského priestoru a stratégie mesta (prostredníctvom participatívnych portálov, ako aj fyzických aktivít).

V kapitole 10 - Inovatívna Bratislava sa zameriavame na tieto oblasti:

  1. Univerzity pre mesto, mesto pre univerzity
  2. Podpora inovatívneho podnikania
  3. Mesto ako laboratórium
  4. Podnikanie v meste

V kapitole 10 - Inovatívna Bratislava sa zameriavame na tieto oblasti:

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
inovacie@planbratislava.sk

Zatvoriť

11 — Financovanie hlavného mesta

Ako mestskú pokladnicu najrozumnejšie naplniť – a vyprázdniť

Nový park či peší most cez Dunaj, električka do Vrakune, nové centrá včasnej intervencie, chodníky bez dier pre všetkých, parkovacia politika, vyššia daň z nehnuteľnosti. Vieme, že tieto opatrenia by mestu pomohli a niektoré aj zvýšili príjmy. Aké finančné a spoločenské prínosy však presne prinesú? Koľko budú stáť a odkiaľ bude mať mesto peniaze?

Bratislava je finančne podvyživená a bez vyšších príjmov sú možnosti na jej zmenu a rozvoj oklieštené. Riešenia, navrhované v ostatných kapitolách, prinášajú vysokú spoločenskú a finančnú hodnotu, ktorú pomáhame vyčíslovať. Aby sme túto hodnotu získali, potrebujeme však najprv investovať – a na to treba nájsť peniaze. Táto kapitola načrtne, ako by malo byť hlavné mesto krajiny financované, aby nestrádalo a dlhodobo sa rozvíjalo – a kde nájsť finančné prostriedky aj bez zmeny zákonov štátu.

Akým témam sa bude táto kapitola venovať?

1. Kde môže nájsť Bratislava peniaze teraz?
Zmeniť to, koľko peňazí Bratislava dostáva od štátu, si vyžaduje zmenu zákonov. Kým sa tak stane, budeme hľadať možnosti ako získať viac prostriedkov už teraz. Koľko by sme vybrali na parkovnom po zavedení parkovacej politiky v celom meste? Môžeme si dovoliť zvýšiť daň z nehnuteľnosti? Ako efektívnejšie využiť našu spaľovňu? Máme zvýšiť cestovné v MHD – alebo ho naopak znížiť, aby MHD cestovalo viac ľudí? Ako nastaviť poplatok za rozvoj, aby bol skutočne poplatkom za rozvoj?

2. Ktoré riešenia z iných kapitol by mali mať najvyššiu prioritu?
Každé riešenie z ostatných kapitol sa pokúsime oceniť a vypočítať jeho finančnú a spoločenskú hodnotu pre mesto (vyššie príjmy, úspora času, čistejší vzduch, menej nehôd...). Riešeniam, ktoré budú prinášať najvyššiu hodnotu – a tým, ktoré bude možné realizovať rýchlo a lacno – by sme sa mali venovať prioritne.

3. Ako by mala byť Bratislava ideálne financovaná?
Bratislava je hlavným mestom Slovenska – okrem služieb pre vlastných obyvateľov poskytuje aj služby celej krajine. Sídlia tú ústredné orgány štátnej správy, parlament, vláda aj prezident. Ako by mal byť tento status odrazený vo financovaní Bratislavy zo strany štátneho rozpočtu? Koľko peňazí Bratislava na udržateľný rozvoj ročne naozaj potrebuje?

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
financovanie@planbratislava.sk

Zatvoriť

12 — Vzťah obyvateľov a mesta

Ako robia dobré vzťahy dobrých susedov

Je Bratislava tvorená mestskými časťami, alebo sú mestské časti územnosprávnymi jednotkami Bratislavy? Aké sú povinnosti Bratislavy voči Bratislavčanom ale aj ďalším osobám? Aké sú mechanizmy kontroly výkonu úloh prenesených štatútom mesta na mestské časti a aká je účasť Bratislavčanov na hodnotení výkonu? Aké sú mechanizmy kontroly napĺňania celomestských stratégií mestom zo strany obyvateľov a mestských častí? Akú rolu hrajú v celom systéme miestne časti? Nehodnotíme a nevnímame dobrú alebo zlú správu vecí verejných predovšetkým cez dianie v nich?

Právny rámec postavenia a úloh Bratislavy a mestských častí je tvorená komplexom právnych predpisov. Primárne ide o zákon o hl. meste SR Bratislave, subsidiárne sa uplatňuje zákon o obecnom zriadení. Okrem uvedených, ide o zákonné regulácie rozpočtových pravidiel a pravidiel nakladania s majetkom.

Z pohľadu zákonných úloh (štátnych, prenesených na obce /kompetencie, alebo prenesené pôsobnosti/ alebo samosprávnych /pôsobností/) je Bratislava obcou. To akým spôsobom sú tieto úlohy delené medzi mesto a mestské časti upravuje štatút mesta. Na mestské časti sa z pohľadu výkonu úloh obce (kompetencie a pôsobnosti) nahliada na obce až v prípade, ak im bol výkon úlohy obce zverený pre jej územie štatútom mesta.

Ak je správa Bratislavských mestských častí vnímaná ako nevyhovujúca, heterogénna ( z pohľadu veľkosti, kompaktnosti územia, počtu obyvateľov aj schopnosti vykonávať prenesený výkon alebo samosprávne pôsobnosti), je vhodné, aspoň na strategickej úrovni, uvažovať a diskutovať o zmene. Zmena takéhoto významu a rozsahu však celkom určite presahuje jedno, možno aj dve či tri funkčné obdobia. I tak je možné vnímať túto otázku ako dôležitú, a podstata postupných krokov, ktoré by obyvateľov, ale aj samosprávne jednotky pripravili na zvládnutie takejto zmeny je, komplementárna s prístupmi v ostatných kapitolách. Ide o vytvorenie podmienok pre empowerment komunít na úrovni miestnej časti a malých mestských častí (prístup k informáciám, budovanie identity, zodpovednosti, mechanizmy lokálnych spoločenských dohôd) a následne budovanie efektívnych administratívnych celkov rešpektujúcich hranice miestnych častí a menších miestnych častí.

Celkovo je na území Bratislavy 50 miestnych častí a 6 mestských častí, ktoré sa nečlenia na miestne časti. V mestských častiach, ktoré sú členené na miestne časti spravidla neexistujú mechanizmy účasti verejnosti na správe vecí verejných v ich bezprostrednom okolí. Napriek tomu, práve cez optiku reality bezprostredného okolia vnímame funkčnosť správy a samosprávy a to tak samosprávy mestskej časti, ako aj samosprávy Bratislavy. Asi nie sú pochybnosti o tom, že optika obyvateľov Krasňan nie je rovnaká ako obyvateľov Kramárov. Alebo že vznikajúce Južné mesto v Petržalke bude mať rovnaké potreby a očakávania ako Ovsište, prípadne Jarovce.

Z hľadiska postupnosti a strategickej vízie je primárnym krokom je zlepšenie dostupnosti a zrozumiteľnosti informácií na úrovni mestskej časti a jej miestnych častí vo všeobecnosti, s dôrazom na informácie o verejnej infraštruktúre (cesty, zeleň, budovy...), verejných službách, verejnom plánovaní, nákladoch na ich zabezpečovanie, mechanizmoch ich správy. Sekundárne o odpočtovateľnosť – dashboard. Terciárnym je zavádzanie participatívnych mechanizmov na úrovni miestnych častí s dôrazom na participatívny dizajn existujúcich a nových služieb, hodnotenia správy vykonávanej na verejných priestranstvách, dosahovanie miestnych dohôd (ÚPZ, PHSR, KPSS, ...). Takto informované, zodpovedné a posilnené komunity miestnych častí sú schopné formulovať svoje potreby, poskytovať informovanú kritickú spätnú väzbu, vrátane reflexie na strategické výzvy (parkovanie, starnutie populácie, kriminalita...). Takto posilnené komunity sú schopné odolávať aj prípadným snahám o zníženie štandardu poskytovaných služieb a horšej správy, v prípade, že budú pričlenené k inému administratívnemu celku, čo je predpoklad prípadnej budúcej reforme územného usporiadania Bratislavy a jej mestských častí.

Vzhľadom k dosiahnuteľným výsledkom bude táto kapitola venovaná štandardom dostupnosti a zrozumiteľnosti informácií, existujúcich vzťahov, definovania informačného minima miestnej časti vo vzťahu k obyvateľom.

Ďalšou časťou je zakotvenie a konštrukcia modelu výborov miestnych častí v alternatívach pre zákon o Hl. meste SR Bratislave a štatúte.

Vo vybraných oblastiach je možné popísať dekompozíciu vzťahov a zodpovedností z pohľadu obyvateľa/podnikateľa/investora.

V rámci legislatívnej tvorby pôjde návrh na ukotvenie a zjednotenie zverejňovania platných úplných znení VZN Bratislavy a mestských častí, adaptácie doložky vplyvov používaných v národných legislatívach a experimenálne zavedenie informačnej doložky k VZN (každé VZN bude mať doložku obsahujúcu frekvenciu a identifikáciu informácií, ktoré sú potrebné pre vyhodnocovanie účinnosti právnej normy s prepojením na opendata).

Chcete sa zapojiť do tvorby kapitoly?
mestskecasti@planbratislava.sk

Zatvoriť